Lucia a Ján, Košice
Tento pár oslávil takzvanú striebornú svadbu, ktorá prichádza po 25 rokoch manželstva. Lucia a Ján z Košíc sú totižto svoji 26 rokov.
„S manželom sme sa spoznali v roku 1990, vtedy sme ešte chodili na vysokú školu. Poznáme sa teda viac ako 30 rokov. Po štúdiu prišla aj svadba. A vďaka čomu sme vydržali tak dlho? Je nám spolu dobre, radi spoločne trávime čas a tiež si dobre rozumieme."
Lucia a Ján mali šťastie aj v tom, že nikdy nemuseli riešiť zásadné odlišnosti. „Ani na začiatku sme neboli takí rozdielni, čo sa týka priorít a názorov na život. Asi sme mali šťastie a ozaj stretli tú svoju druhú polovičku, ktorá nás dopĺňa."
Samozrejme, vo vzťahoch sa neraz objavia krízy a hádky. Chceli sme teda vedieť, akým spôsobom ich riešia páry, ktoré sme oslovili. „Rozprávame sa veľa a o všetkom. Najskôr vec vydiskutujeme spoločne a nehľadáme pomoc či radu u kamarátok a kamarátov alebo v rodine," vysvetľuje ich metódy Lucia.
V prípade, že sa predsa pohádajú, problém riešia hneď, nikdy nejdú spať nahnevaní. To, že manželia prežívajú zväčša nekonfliktný život, pripisuje aj ohľaduplnosti a ochote pomôcť.
„Nenechávame jeden na druhého povinnosti, čiže ten druhý nemá pocit krivdy, že musí robiť viac," dodáva na záver.
Silvia a Marián, Šurany
Stále dúfate, že sa váš partner či partnerka časom zmení? Za pokus to stojí, ale podľa Silvie by ste sa skôr mali pripraviť na opak. So svojím manželom Mariánom je už 27 rokov a na otázku, vďaka čomu sú tak dlho spolu, odpovedala jasne.
„Vďaka kompromisom, ktoré musí robiť každý partner po celý manželský život. Tie sú najdôležitejšie. Samozrejme, toho druhého musíte mať bezpodmienečne rád so všetkými jeho nedostatkami. Nesmiete čakať, že sa časom zmení. Nezmení sa nikdy."
A čo robia, keď príde hádka? Podobne ako predošlý pár, aj Silvia a Marián považujú za najdôležitejšiu komunikáciu. „Čokoľvek, čo vám prekáža, si nesmiete nechávať pre seba, to je základ. Vedieť povedať tomu druhému, čo sa vám na ňom nepáči, no zároveň ho vedieť aj pochváliť."
Jarka a Peter, Hlohovec
Začiatky sú veľakrát obrovskou výzvou a platí to aj pri manželstve. Utvrdila nás v tom Jarka, ktorá s manželom žije už vyše 30 rokov.
„Vydávala som sa ako 18-ročná. Mladý človek nevie presne, do čoho ide. Vie len to, že toho druhého miluje, a to stačí," začína rozprávať o spoločnom živote. „Neskôr prišli deti, ja som o nich nevedela nič. Veľkou pomocou mi bol práve manžel, ktorý mal deväť súrodencov. Prakticky ma naučil, ako sa o deti starať. Som mu za to vďačná."
Jarka a Peter sú spolu vyše 30 rokov.
Ich tajomstvo však nespočíva len v pomoci. Jarka nám vysvetlila, že sa museli naučiť vzájomnej tolerancii. „Manžel vedel, že mu skôr poviem, čo mi prekáža. Dokonca som kričala, keď so mnou nesúhlasil. Nechal ma a potom, keď som sa upokojila, mi povedal svoj názor. Vďaka tomu sme našli kompromis. Vždy časom zistíte, že stredná cesta je tá dobrá."
Podobne ako spomínala Lucia, aj Jarka a Peter dbali o to, aby nezhody vyriešili čo najskôr. „Tichá domácnosť " trvala maximálne dve hodiny, nikdy nezostali pohádaní dlhý čas.
Ak problémy odkladáte a necháte ich visieť vo vzduchu niekoľko dní či týždňov, podľa Jarky to je obrovská chyba.
Namiesto toho sa snažte diskutovať a buďte si oporou. Podobne ako Jarka a Peter. „Keď som bola „najedovaná“ alebo sama kvôli deťom či práci, manžel ma utešoval. Takisto ak bol on nahnevaný a smutný, utešovala som zas ja jeho. Vždy sme pri sebe, v chorobe aj zdraví."
Silvia a Marián, Trnava
Keď s niekým vstupujete do manželstva, myslite na to, že ide o skutočný záväzok. Silvia z Trnavy nám prezradila, že s manželom sú spolu 20 rokov. A zotrvali aj vďaka tomu, že už od začiatku brali vzťah vážne.
V ich manželstve dodnes nechýba láska ani vzájomná úcta, a to sú ďalšie neodmysliteľné záležitosti, ktoré upevňujú ich spolunažívanie.
Od párov, ktoré sme oslovili, sme chceli tiež vedieť, ako sa zmierili s odlišnosťami. „Prišlo to rokmi a tým, že sme začali používať nadhľad a humor. Prestali sme sa brať tak vážne, nehanbíme sa za svoje ľudské nedokonalosti a nepoukazujeme na chyby toho druhého. Nikto totižto nie je dokonalý," povedala nám Silvia.
A čo hádky, ako riešia tie? Zo začiatku to nechávali na tichú domácnosť, ale časom zistili, že tento spôsob nie je správny. „Postupne sme sa naučili problémy vykomunikovať v pokoji bez vypätých emócií."
Lucia a Tomáš, Bratislava
Tak ako iné páry, aj Lucia a Tomáš pripisujú zotrvanie v dlhoročnom vzťahu vzájomnej úprimnosti. „Dôležité je netajiť svoje myšlienky a pocity. Dlhodobo to vytvorí len zlú krv. Druhá strana nemá šancu domyslieť si nevyslovené priania," vysvetľuje na začiatok Lucia.
Tomáš zároveň dodáva, že tak ako budete pravdiví k svojej polovičke, rovnakú úprimnosť by ste mali prejavovať aj k sebe. „Aj vďaka tomu môžeme prebrať všetky témy, spoločne sa zasmiať aj na chybách či zlyhaniach," ozrejmuje Tomáš.
To ale nie je všetko. Lucia otvorene priznáva, že záleží aj na túlení a telesnom zblížení. „Ak sa tieto veci zanedbávajú, začnete sa vzďaľovať. Feromóny fungujú najlepšie, keď ich dávkujete zblízka a vo veľkom. Božtek pred odchodom z domu teda nikdy nesmie chýbať."
Aj keď niekoho bezhranične milujete, je prirodzené, že bojujete s odlišnosťami. Záleží však na vás, ako sa k nim postavíte. Podľa Lucie a Tomáša môžete dokonca rozdielne povahy využiť vo svoj prospech.
„Tým, že máme odlišné povahy, vieme sa aj skvele dopĺňať. Často sú najhoršie vlastnosti toho druhého zároveň tými najlepšími. Záleží od toho, ako sa v daný moment prejavujú. Napríklad môj flegmatizmus sa prejavuje tým, že som nekonfliktný a pokojný, no zároveň nie príliš akčný.
Naopak, Luckina energickosť sa občas pretaví do radosti zo života, pragmatickej zodpovednosti a niekedy aj do cholerického výbuchu. V takých chvíľach je dobré mať na pamäti, že negatívny prejav pominie a čoskoro sa zmení na niečo krajšie," opisuje Tomáš, ako im dvom pomáha vzájomná rozdielnosť pováh.
Rovnako triezvo vnímajú aj hádky. Ako tvrdí Lucia, nie vždy sa musia skončiť kompromisom alebo riešením. Skôr ide o to, aby si partneri vedeli záležitosti vysvetliť a navzájom sa pochopiť. Okrem toho odkazujú, že netreba brať všetko až tak vážne a osobne.
„Od Tomáša som sa naučila nerobiť z komára somára a na nepochopení sa už skôr zasmejeme. Buďte navzájom aj k sebe vo vnútri úprimní. Aj to vám pomôže vyhnúť sa zbytočnostiam."
Napokon len dodáme, že Lucia a Tomáš sú spolu 15 rokov a do manželstva vstúpili pred štyrmi rokmi.
Lucia a Tomáš sú spolu 15 rokov.
Milka a Alexander, Brezno
V septembri to bude 55 rokov, odkedy sú Milka a Alexander svoji. Ani za tie roky sa z ich vzťahu nevytratilo láskavé porozumenie. „Snažíme sa urobiť si radosť každý deň. Dobrým jedlom, ktoré navarím, hudbou, ktorú manžel s obľubou púšťa z cédečiek alebo kaziet," opisuje spoločný život Milka.
„Tešíme sa z každého kvietka na záhrade a zo zeleninky. Myslím si však, že nám veľmi pomáha aj viera. Pri všetkých životných ťažkostiach a chorobách nám bola a stále je posilou."
Aj napriek tomu však priznáva, že sú absolútne odlišní. „Niekedy som mala pocit, že hovoríme cudzími jazykmi. Ja som sa prispôsobovala a nedala sa vťahovať do hádok. Neznášam spory, vulgárne slová a iróniu. Keď ho prešla zlá nálada, vrátil mi to prejavmi lásky. A tak to ide doteraz.
Postupne som spoznávala jeho povahu a volila som tie správne slová. Dnes som už múdra, kiežby som mala tú múdrosť v prvých rokoch. Nemusela byť ani jedna tichá domácnosť."
S odstupom času si tiež uvedomuje, že ak by mohla niečo zmeniť, určite by sa snažila viac spoznať partnerovu povahu, zistiť, čo má rád a čo mu robí radosť. „A určite by som sa ešte pred vstupom do manželstva naučila dobre variť a piecť." (smiech)
